Domov bez gauča
Miesto, ktoré ťa núti byť aktívny…
Aktívny interiér a zmena telesných polôh v rámci bežného života ma fascinovala už na hodinách dizajnu. Vtedy sa táto téma skloňovala najmä pri rôznych polohách pri práci a učení sa, nakoľko pri týchto činnostiach trávime množstvo času. V súčasnej pandemickej dobe však množstvo ľudí ostalo doma a tak si svoju prácu či školu presunuli k jedálenskému stolu a na gauč. Práve fakt, že sme doma a nikto nás nenúti zotrvávať v statickej polohe by sme mali využiť!
Z vlastnej skúsenosti na skoro 6 ročnom „home office“ (3 deti a nonstop väčšie či menšie pokusy o vlastnú sebarealizáciu) si uvedomujem, že aj ja väčšinu „pracovných“ čiností vykonávam v sede.
V tomto článku sa zameriavam na dôležitosť pohybu v našom bežnom živote, rôzne telesné polohy pri práci či učení sa, existujúce prístupy vo svete a najmä zdieľam našu vlastnú skúsenosť o živote v bezgaučovej obývačke. V závere ťa čakajú tipy, ako sa rozhýbať vo vlastnom byte. Tento článok je iba ochutnávkou rozsiahlej témy o aktívnom domove a prirodzenom pohybe v rámci denných aktivít. Ak ťa zaujme a chceš vedieť viac, napíš nám koment a postupne sa môžeme spoločne ponárať do ďaľších detailov.
Menenie telesných polôh
V prvom rade je dôležité si pripomenúť, že základným prejavom života každej bytosti je pohyb. Intenzita a druh pohybu, ktorý cez deň vykonávame, má vplyv na držanie tela ale aj na celkové zdravie človeka. Je prirodzené, že v polohách, ktoré dlhodobo obmedzujú možnosť nášho pohybu, sa cítime nepríjemne a tŕpnu nám končatiny.
Pri analýze detskej hry by sme zistili, že dieťa sa neustále vrtí, stavia, sadá, stúpa po hračkách či vlieza do malých priestorov. Ani pri najväčšom záujme či zanietenosti, nevydrží dlhšie než 5 minút bez pohnutia. Výnimku by sme mohli nájsť pri „paralýze“ mobilnými zariadeniami, videami či hrami a aj toto je jeden z aspektov, ktorý by mal rodič zvážiť pri poskytnutí týchto činností svojmu potomkovi.
V škole sa deti dostávajú do prvého konfliktu so zaužívanými predstavami spoločnosti o vhodnej polohe na učenie sa. Napriek tomu je potreba pohybu taká silná, že húpanie sa na stoličkách, vykladanie si nôh, či vrtenie sa je súčasťou každej hodiny. Našťastie sa v tejto sfére posúva spoločnosť dopredu a mnohé vzdelávacie inštitúcie povoľujú študentom zaujať rôzne polohy pri učení.
Systém statických polôh je poväčšinou natoľko úspešný, že kým sa dostaneme do práce, sme naučení sedieť a hľadieť do počítača, poprípade v inej polohe tráviť celé hodiny bez väčšieho pohnutia sa. Po príchode domov sme poväčšinou takí unavení, že si ľahneme alebo sadneme na gauč a ideme oddychovať. Samozrejme, dynamických prác je stále mnoho – poštári, upratovači, lesníci, kuchári… a tí by mali doma naozaj oddychovať s vyloženými nohami.
Rôzne polohy
O jednotlivých polohách by bolo treba napísať úplne samostatný článok, nakoľko každá pozícia má svoje plusy a mínusy a aj naše telo sa v nich správa rozlične. Informácie na nasledujúce popisy boli čiastočne vybrané z knihy „Komfort v mikroprostredí“ od Veroniky Kotradyovej, ktorá tému Somatického komfortu a variovania telesných polôh rozvinula na 50 stranách.
Zdroj obrázka: pinterest.com
Státie – sa teší v posledných rokoch veľkej obľube, čomu prispela väčšia dostupnosť zdvíhacích stolov. Dôležitým aspektom pri tejto polohe je správna výška stola a monitora, stoj na oboch nohách alebo striedanie nohy v záťaži/poprípade vyloženie jednej nohy na opierku. Pre lepšie zapojenie a precvičenie svalov pri státí sú skvelým pomocníkom balančné POLienka.
Polosed/opieranie zadku – je poloha, ktorá nie je taká náročná ako stoj a preto je k nemu skvelou oddychovou alternatívou
Sed obkročmo – práve takéto sedlové sedenie nás prirodzene nabáda zaujať správne držanie svalového tonusu do písmena „S“ a nehrbiť sa
Kľačanie – je alternatívou k pravouhlému sedu, pričom práve podopretie kolien môže poskytovať úľavovú polohu pre chrbticu
Sedenie na zemi a sed na pätách – toto sú pre človeka prirodzené pracovné a aj úľavové polohy. V Oriente a Ázii je takéto sedenie stále súčasťou života. Jednoduchým a rýchlym riešením, ako zapojiť tieto polohy do našich denných činností je vytvoriť priestor s kobercami, žinienkami či roštami, ktorý vytvorí pohodlné miesto na sadnutie si.
Drep – je prirodzená poloha pre deti, no s pribúdajúcim vekom a sedením na stoličke strácame schopnosť zotrvať v tejto polohe. Drep človeku dokáže navodiť pocit tepelného komfortu nakoľko podobne, ako v embryonálnej polohe dokážeme vyproduktovať a najmä udržať si viac tepla. Počas čupenia sa vďaka prirodzenému zakriveniu a gravitáciu naša chrbtica naťahuje a dochádza k jej uvoľneniu.Vhodnou pomôckou pre znovunaučenie sa drepu a zotrvanie v tejto polohe sú balančné POLienka.
Pravouhlý sed s operadlom a bez – podľa niektorých teórií spôsobuje opieranie atrofovanie chrbtových svalov, ktoré potom nevydržia bez opory. Preto je pre väčšinu ľudí príliš vyčerpávajúce sedieť dlhšie na stoličke bez operadla. Na stoličke s operadlom dochádza po chvíľke k zborteniu chrbta do sedadla pričom chrbtica vytvorí písmeno „C“. Pravouhlé sedenie má rôzne varianty, ktoré ovplyvňujú celkové držanie tela.
Statické pravouhlé sedenie – je jednoznačne jedno z najhorších typov sedenia, nanešťastie je to najrozšírenejší typ sedenia v školách a kancelárskom prostredí. Práve diskomfort pri sedení môže znižovať efektivitu vzdelávania.
Aktívne/Dynamické sedenie – práve v rámci školy je aspekt slobodného menenia telesných polôh na svojom mieste, poprípade aj možnosť zaujať iné polohy v rámci celého priestoru výsadou alternatívnych školských prístupov (Montessori, Waldorf, Dalton…). Prístupov v rámci dynamického sedenia je neúrekom – zošikmené sedenie, pohyblivá sedadlová časť, možnosť húpania, vykladania si nôh, rôzne možnosti opierok, sed obkročmo… Akékoľvek aktívne sedenie je vhodné po čase prestriedať s odpočinkovou polohou.
Odpočinkové/pasívne sedenie – ideálne sú lehátka, ktoré poskytnú oddych v neutrálnej polohe (je to ako polosed ale v horizontálnej polohe)
Poloľah – ide o opieranie sa o jednu ruku a pri tejto polohe sa dá krátkodobo pracovať alebo čítať
Ľah – aj v rámci ľahu môže človek zaujať rôzne úľavové polohy – s podopretými nohami, na boku, na bruchu, s vykrútenou chrbticou na 4 končatinách…
Najdôležitejším aspektom všetkých polôh je fakt, že v nich máme zotrvávať obmedzenú dobu! Veru, vernosť v prípade telesnej polohy nie je správne riešenie. Zato ich striedanie a život v pohybe áno!
Pár linkov
Projekty SPACES svetoznámeho dizajnéra Vernera Pantona boli doslovným rajom pre zaujatie rôznych telesných polôh (na obrázku je jeho inštalácia Visiona II z 1970)
Jader Tolja je taliansky doktor a psychoterapeut a vyučuje „body conscious design“. V rámci svojho výskumu sa venuje vzťahu medzi telom, mysľou, priestorom a pohybom.
Dizajnéri: Wolfgang Haipl, Peter Opsvik, Svein Gusrud …
Firmy: Furnware, Stokke, HAG, BeYou, Neseda …
Pohyboví tréneri, ktorí zaraďujú pohyb do denných aktivít: Petra Fisher
Zo slovenských odborníkov sa tejto téme venuje:
Aktívne doma vďaka prostrediu
To, že sa treba hýbať a cvičiť je úplne jasné. Napriek tomu, my (ja a Janči) nie sme schopní včleniť cielené cvičenie do nášho domáceho stereotypu. Možno teraz lepšie chápeš, prečo sme vytvorili DOTS, ktoré stimulujú chodidlá bez extra času a námahy a to počas prirodzeného pohybu v domácnosti. Taktiež naša bicyklová úchylka nie je športová aktivita – je to pre nás forma cestovania a premiestňovania sa z bodu A do bodu B.
V rámci môjho doktorandského výskumu ma zaujímalo, či majú ľudia kapacitu doma pravideľne cvičiť a hýbať sa. Odpoveď ťa asi neprekvapí – väčšina NIE! Ale to nás „lemry“ neospravedľňuje, lebo sú aj takí, ktorí cvičia každý deň. U nás princíp stacionárneho bicykla (človek je zo zažiatku z novej pomôcky nadšený, používa 1 týždeň a potom sa z neho stane nemý sluha) funguje dlhodobo a preto nám bolo jasné, že ak sa chceme začať doma hýbať, nevyriešia to cvičiace pomôcky, ale zmena prostredia a nášho správania.
Na dizajne nás učili prihliadať na ergonómiu, určovať ideálne výšky či eliminovať kroky vďaka efektívnosti priestoru. Hoci si myslím, že to má svoje opodstatnenie a zmysel, takéto „prepracované“ interiéry eliminujú potrebu pohybu v našich životoch. Pre tých, čo celý deň stoja, hýbu sa, či robia manuálnu a namáhavú prácu je takýto domov, kde si oddýchnu naozaj prospešný. V súčasnosti je však množstvo povolaní statických. Ja ako dizajnér a Janči ako IT by sme v normálny pracovný deň sedeli väčšinu dňa. Práve preto sme sa potrebovali začať prirodzene hýbať doma!
Zdroj obrázkov: pinterest.com
Naše skúsenosti z bezgaučovej domácnosti
Samozrejme, že sedieť úplne na zemi nebol náš zámer. Najskôr sme si chceli vymyslieť a vyrobiť balančné taburety, ktoré by priniesli pohyb, hravosť a najmä vzdušnosť do nášho bytu. Čas však plynul, taburety boli stále iba na papieri a ja som dostala nápad, že keď nebudeme mať gauč, budeme mať väčšiu motiváciu na ich výrobu. Nakoľko však máme v obývačke Tuli vak, ktorý slúži ako dobrá alternatíva sedenia k filmu a lavicu, na ktorú môžeme odkladať veci, zatiaľ nemáme potrebu nič vyrábať.
Na Silvestra boli u nás kamoši. Miesto na zemi bolo kupodivu najviac vychytané – akro joga, kotúle, stojky, cvičenie a balansovanie na POLienkach. Janko si úplne obľúbil sedenie na zemi a tiež poloľah pri kreslení. Hoci menenie telesných polôh bolo fajn, tepelný komfort nebol dostatočný. Preto sme pod koberec dali karimatky a ten vďaka tomu získal pocit žinienky.
Náš byt nieje veľký, ale je fakt, že teraz máme pocit, že obývačka je vzdušnejšia. Ja som začala oveľa viac čupieť (aj keď si musím pomáhať POLienkami), začali sme častejšie tancovať a jašiť sa. Aspoň raz do týžňa robíme acro jogu, občas si prinesieme nízke hokerlíky, alebo si jednoducho donesieme stoličku.
Nanešťastie nás táto veľká plocha nemotivovala pravidelne cvičiť. Úprimne však môžem povedať, že nemať gauč človeka naozaj núti hľadať alternatívne riešenia. A keďže žiadne alternatívne riešenie nieje také pohodlné ako gauč, aj polohy mením oveľa častejšie.
A kam usadíme starých rodičov? S najväčšou pravdepodobnosťou na normálnu stoličku alebo na lavicu. Na druhú stranu možno motyka vystrelí a budeme sedieť na zemi v kruhu – aj s deťmi aj s nimi. Kto vie? 🙂
Tipy na prirodzený pohyb doma
- Zrušte gauč 😉 alebo si vytvorte alternatívne miesta na sedenie
- Zbavte sa prebytočných kusov nábytku, čím vzdušnejší priestor, tým väčšia chuť hýbať sa
- Zvyky a rituály – priraďte k vaším bežným činnostiam alternatívne polohy (napr. kontrolovanie sociálnych sietí na telefóne v podrepe)
- Nastavte si budík na každých 15 minút a pozmente svoju polohu
- Každú hodinu sa aspoň trochu prejdite, zdvihnite zrak od monitora (žiadny mobil), rozprúďte dýchanie.
- Aspoň raz za deň si dajte detskú 5-minútovku – podlezte stôl, seďte na linke, válajte sa po zemi, no hlavne – radujte sa zo života a pohybu!
- Ak máte deti, jašte a hýbte sa s nimi – taká opičia dráha je skvelá aktivita
Čo je cieľom barefu?
Cieľom barefu je byť sprievodcom pri objavovaní a vytváraní aktívneho a zmysluplného domova. Aktívne prostredie totiž stimuluje telo aj myseľ a prispieva k zdravšiemu a šťastnejšiemu životu. Ponúkame rady, produkty a služby, ktoré ťa povedú k vedomému a zodpovednému prechodu. Ten je totiž kľúčom pre dosiahnutie úspešného rozhýbania tela a správneho znovupoužívania chodidiel.
— > VIAC O DOTS < —
— > VIAC O POLienkach < —
O autorke:
Ahoj, som Mgr.art. Eva Mazancová, ArtD. . Hoci to z tých titulov vyzerá, že od rána do večera maľujem alebo liečim obrazy, pravda je inde. Preklad mojich titulov je interiérová dizajnérka, ktorá si spravila doktorandský výskum v oblasti dizajnu. V rámci výskumu som spojila moje nadšenie pre bosú chôdzu a dizajn s ohľadom na človeka. Vďaka podpore okolia som sa rozhodla, že školou sa moja bosá cesta nekončí – a tak vzniklo barefu, prostredníctvom ktorého sa snažíme zvýšiť povedomie o potrebe postupného prechodu na barefoot, dôležitosti bosej chôdze v bežnom živote a ukázať ľuďom silu aktívneho a zmysluplného domova. Veríme, že po našom boku môže byť táto zmena kreatívna, hravá, štýlová, no najmä nenáročná na čas a energiu!
(Okrem barefu som ešte matka 3 malých šintrov, manželka super chlapa, cestovateľka na bicykli a komunitná aktivistka – takže, ak sa vám zdá, že články pribúdajú pomaly, máte pravdu – nestíham :D)
