Uberá sa bosá chôdza (barefoot) 21. storočia správnym smerom?
Barefoot – prirodzený pohyb, ktorý je pre nás neprirodzený…
Výraz barefoot je tak často skloňovaný v našej spoločnosti, že aj anglicky nehovoriaci človek už viac menej tuší, že sa jedná o bosú chôdzu alebo o akýsi typ predražených topánok. Doslovný preklad barefoot z angličtiny je bare=nahý a foot=noha, čo v slovenčine znamená naboso alebo bosý.
Byť bosý je prirodzené – „babka chodila naboso, keď bola mladá; na pláži som sa minule vyzula a chodila po kamienkoch; doma som bosá a vlastne aj z brucha som vyšla bosá“- podobné úvahy sa premieľajú v hlavách mnohých ľudí. Čo je teda na barefoote/bosej chôdzi neprirodzené a ako je možné, že táto téma spôsobuje kontroverzné názory v spoločnosti?
V rámci tohoto článku sa budem venovať prirodzenosti v barefoote a prečo v našej spoločnosti nestačí presedlať na barefoot topánky.
Ľudské nohy
Vývoj takých jedinečných chodidiel a zvládnutie špecializovanej chôdze trvalo ľudstvu štyri milióny rokov. Za túto dobu mala evolúcia dosť času vycibriť aj posledný detail končatín, ktoré nemá v takejto podobe žiadny iný tvor na zemi – iba človek. Ovládanie celkovej rovnováhy a pohybu tela je výsledkom dokonalej spolupráce kostí, kĺbov, svalov, šliach, väzív a tisícky nervových zakončení na ploske chodidla a prstoch. Aj napriek dlhej práci evolúcie však súčasný stav mnohých ľudských chodidiel nie je ani zďaleka v dobrom stave. Viacero výskumov poukazuje na možnú príčinu v podobe nosenia nevhodných topánok. Pri súčasnej obuvi je možné pozorovať potlačenie pôvodnej ochrannej funkcie na úkor estetiky a módnosti produktu. Dôležitosť výzoru je často nadradená prirodzenému fungovaniu a tvaru chodidiel.
Je bosá chôdza ako bosá chôdza alebo je barefoot ako barefoot?
V prvom rade ruku na srdce a zamyslite sa, či je možné, aby naša bosá chôdza – človeka, ktorý bol od malička obúvaný do topánok (ktoré mnohokrát nerešpektovali tvar nohy a dokonca jej zabraňovali v správnej funkcii), mohla pracovať tak, ako noha bežného bosonožca. Asi vás napadlo, že by tam mohol byť nejaký malý rozdiel. Napríklad veľká metaštúdia poukázala na viacero rozdielov medzi chôdzou bosonožca a bežne obutého jedinca: bosonožči majú anatomicky širšie a plochšie chodidlá, robia kratšie kroky a netrpia takými otrasmi ani tlakom pri došľape. Všetky tieto pozorovania sú dosť logické, pretože pokiaľ chcú chodiť a nezraniť sa, musia chodiť opatrnejšie, jemnejšie a naozaj všímavo/vedome. Pokiaľ preferujete video pred čítaním, pripravili sme pre vás vlog o rozdieloch bosej vs. naozaj bosej chôdzi.
Čo je to vedomá/všímavá bosá chôdza?
Vedomá chôdza je prirodzený pohyb, ktorý by sme vykonávali, keby sme nemali topánky. Nášľap by bol jemný, aby sme eliminovali nárazy, preciťovali by sme povrch, prispôsobovali sa nerovnostiam a najmä by sme si uvedomovali okolie a povrch na ktorý došľapujeme. Zároveň by sme používali naše chodidlá a zbytok tela spôsobom, akým to zamýšľala evolúcia počas 4-miliónového vývoja chôdze.
Prečo je dôležité chodiť vedomo naboso, keď vieme chodiť “normálne” v topánkach?
Lebo síce topánky nohy ochraňujú, taktiež ale obmedzujú ich funkciu a tým pádom čiastočne alebo výrazne upravujú pohyb, ktorý pri chôdzi vykonávame. Na vykorigovanie daných obmedzení sme nútení zapájať svaly, ktoré však neboli evolučne uspôsobené na dlhodobé využívanie sa pri chôdzi. Výsledkom sú potom nielen deformácie chodidiel, ale aj problémy v iných častiach tela. Samotné vyzutie sa, či obutie si topánok, ktoré umožňujú nohe pohyb akoby bola bosá, neznamená automatické prepnutie na vedomý pohyb. Práve naopak, prepnúť zo zaužívaného “topánkového” štýlu si vyžaduje podnety, cvičenie a vedomý prístup. Pre podrobnejšie informácie o bosých topánkach a nástrahách topánkového štýlu chôdze máme pre vás spracovaný ďalší vlog.
Čo je zlé na “topánkovom” štýle pri bosej chôdzi?
“Topánkový” štýl sa vyznačuje tvdým dopadom na pätu – pri bosej chôdzi známe dupanie. Pri takomto pohybe trpia kĺby a otrasy sa prenášajú do celého tela. Používanie papúč síce eliminuje otrasy pri dopade, no obmedzí sa pohyb v inom smere. Väčšina topánok taktiež nepodporuje, svojou ohybnosťou či tvarom, prácu prstov pri odraze a udržiavaní rovnováhy. Tvrdá podrážka zase filtruje nerovnosti a podnety. Súčet týchto a ďaľších aspektov pri dlhodobom nosení topánok je odpoveďou, prečo sú naše nohy ochabnuté, relatívne slabé a neschopné prepnúť na vedomý bosý štýl chôdze.
Benefity vedomej/všímavej bosej chôdze?
Rozhýbané, stimulované a silné chodidlá sú nevyhnutné, pokiaľ chceme, aby nám dobre slúžili celý život. Žijeme dlhšie z čoho vyplíva, že aj naše nohy nás budú dlhšie nosiť. Ich prácu považujeme za tak samozrejmú, že sa ani nezamýšľame, či im naším správaním nejako neškodíme. Prekvapenie prichádza, keď nastane nejaký problém priamo v nich alebo v inej časti tela. Na udržanie chodidiel v dobrom stave je potrebná ich stimulácia a cvičenie. Najjednoduchším spôsobom je vyzuť sa na podnetných povrchoch vonku. Tam sme totiž nútení zbaviť sa zaužívaného “topánkového” štýlu a prepnúť do vedomej chôdze. Takéto prepnutie sme schopní dosiahnuť aj v interiéri, avšak bezpečné a nudné povrchy musíme ozvláštniť stimulačnými plochami. Ako na to sa môžete dočítať v blogovom príspevku Ako na stimulačné plochy v domácnosti.
Kto POTREBUJE praktizovať vedomú bosú chôdzu?
- Každý, kto si chce uvoľniť chodidlá po celodennom nosení topánok.
- Každý, kto si chce rozšíriť obzory.
- Každý, kto si chce vyriešiť zdravotný problém spôsobený nosením nevhodnej obuvi.
- Každý, kto chce prejsť na barefoot obuv či úplne bosú chôdzu.
- Každý, kto má nohy a chce, aby mu slúžili celý život.
Čo je cieľom barefu?
Cieľom barefu je byť sprievodcom na vzrušujúcom objavovaní vedomého a opatrného pohybu. Ponúkať rady, produkty a služby, ktoré Vás povedú k vedomému a zodpovednému prechodu. Ten je totiž kľúčom pre dosiahnutie úspešného rozhýbania a správneho znovupoužívania chodidiel.
— > VIAC O DOTS < —
O autorke:
Ahojte, som Mgr.art. Eva Mazancová, ArtD. . Hoci to z tých titulov vyzerá, že od rána do večera maľujem alebo liečim obrazy, pravda je inde. Preklad mojich titulov je interiérová dizajnérka, ktorá si spravila doktorandský výskum v oblasti dizajnu. V rámci výskumu som spojila moje nadšenie pre bosú chôdzu a dizajn s ohľadom na človeka. Vďaka podpore okolia som sa rozhodla, že školou sa moja bosá cesta nekončí – a tak vzniklo barefu, prostredníctvom ktorého sa snažíme zvýšiť povedomie o potrebe postupného prechodu na barefoot a dôležitosti bosej chôdze v bežnom živote. Snažíme sa ukázať ľuďom, že táto zmena môže byť kreatívna, zaujímavá, štýlová, no najmä nenáročná na čas a energiu!
(Okrem barefu som ešte matka 3 malých šintrov, manželka super chlapa, cestovateľka na bicykli a komunitná aktivistka – takže, ak sa vám zdá, že články pribúdajú pomaly, máte pravdu – nestíham :D)
