Barefoot pod skalou

Pod skalou naboso – na skale v lezkách. Tak ja vidím balans medzi znefunkčnením nohy pre dosiahnutie maximálneho výkonu a jej uvoľnenie a rozhýbanie potom. Les ponúka sám o sebe (ani sklo a odpad tam netreba) neskutočné množstvo stimulov, ktoré nútia nohu pracovať a rozhýbať sa. 

Ak to počasie a povrch dovolí, skúste sa vyzuť a hľadajte stimulácie. Príroda sama o sebe ich ponúka toľko, že sa nemusíte zamýšlať nad extra prácou alebo cvičením chodidla. Taktiež mnoho lezcov nosí so sebou celty alebo karimatky, aby sa nezašpinilo lano a mohli na tom stáť. Aj to je cesta – stáť naboso na nejakej podložke. Avšak používajte svoje bosé chodidlá – hrajte sa s koncom lana, prehadzujte si ho medzi prstami nôh, masírujte si chodidlo na nerovnosti na zemi, či skalke, rozťahujte prsty, či dvíhajte ich…

Ja som sa cítila pod skalou vynikajúco! Dôvodom bolo určite to množstvo super usmievavých a pohodových ľudí, ktorých sme tam stretli. Neviem si predstaviť ani jedného (z tých čo sme stretli), že by tam nechal smeti a už vôbec nie rozbitú vec. Ale sklo tam je a je ho veľa! Možno ste (lezci) unavení, to zbierať po druhých. Ale možno keby ste sa zapreli a určitú dobu to tam zbierali, vytvoríte si pod skalou váš bosý raj, ktorým môžte vykompenzovať vašim nohám tie chvíle, kedy sú uväznené v lezkách.

Viete toho o lezení neskutočne veľa a ja by som sa mohla od každého z vás veľa učiť a snáď sa niečo aj časom naučím (a vyleziem aspoň tie detské cesty :D). Taktiež ale verím, že každý vieme niečo s čím vieme obohatiť toho druhého. A keďže sa mi nejak stalo, že sa venujem barefootu a stimulácii chodidiel, dovolila som si napísať toto moje zamyslenie. Snáď vám niečo dá a bude pre vás prínosné :).