Topánky kedysi, topánky dnes a bosé topánky? (video)

A ak by ste si chceli jednotlivé informácie rozšíriť či overiť:

Prvý výskyt obuvi alebo teda ochrany nohy v podobe previazania kožami sa datuje do obdobia pred približne 40 000 rokmi. Túto teóriu podporujú archeologické nálezy, ktoré poukazujú na zmenu anatómie nohy a zúženie chodidiel (Trinkaus & Shang, 2008). Postupom času, no stále s primárnou myšlienkou ochrany nohy, sa vyvinuli sandále a prvá naozaj zachovaná obuv – mokasíny.

Pri súčasných topánkach je možné pozorovať potlačenie pôvodnej funkcie na úkor estetiky a módnosti produktu. Dôležitosť výzoru je často nadradená nad prirodzené fungovanie a tvar chodidiel. Bežné súčasné topánky sú úzke, nerešpektujú reálny tvar nohy, majú tvarovanú a polstrovanú stielku a zvýšenú pätu.

Všetky tieto aspekty prispievajú vysokým podielom k deformáciám chodidiel ako sú napríklad kladivkové a vykrútené prsty, haluxy, prepadnutá priečna klenba, prsty rastúce bližšie pri sebe, otlaky a kurie oká (Rossi, 1999). Zároveň spôsobujú zmeny držania tela a zapájania svalov, ktoré musia korigovať vyosenie rovnováhy. Napriek všetkým dôkazom o negatívnych efektoch, ktoré spôsobujú nevhodné topánky, väčšina ľudí z rozvinutých krajín má práve také obutie počas väčšiny dňa.

Či už je to tlak spoločnosti na potrebný doplnok oblečenia alebo nevedomosť o možných disfunkciách nohy, zmena v podobe masovej chôdze naboso v mestkých aglomeráciách v blízkej ani vzdialenej dobe nehrozí. Uvedomovanie si potreby používať chodidlo inak je už však pozorovateľné na zvyšujúcom sa počte výrobcov bosých/barefoot topánok. Tie dovoľujú nohe pracovať podobne, ako by bola bosá, a to vďaka veľmi tenkým a ohybným podrážkam, nulovému výškovému rozdielu medzi pätou a špičkou, dostatočnému priestoru na prsty, žiadnej podpore klenby a dobrému uchyteniu topánok k chodidlu.

Dôležitými aspektmi týchto topánok je fakt, že okrem rešpektovania prirodzenej práce chodidiel, napĺňajú u ľudí potrebu ochrany nohy pred mechanickými poraneniami a infekciami (Squadroneet al, 2009) (Menant, 2008). Taktiež ponúkajú pocit zapadnutia do súčasnej topánkovej spoločnosti.

V tejto oblasti je každopádne potrebný ďalší výskum, ktorý by sa konkrétne venoval porovnaniu chôdze naboso a chôdze v minimalistickej obuvi vzhľadom na zmenu pohybu a rovnováhy. Dôvodom je fakt, že hoci vystavenie zvyčajne obutých ľudí chôdzi naboso mení ich pohybový stereotyp, chôdza v minimalistických topánkach mení tento stereotyp iba čiastočne. Zachovanie topánkového štýlu, a teda výrazného nášlapu na pätu v barefoot obuvi, môže v konečnom dôsledku spôsobovať viac problémov ako osohu.