Ocitli sme sa v zimnom čase, slnko skoro zapadá a počasie síce nikdy nie je zlé, ale to aktuálne už málokoho vyláka na celý deň motkať sa niekde po nerovných povrchoch a už naozaj len ojedinele naboso. Takže prišiel čas povýšiť domáci terén na vyšší level. Nalepili sme barefu bodky. Predchádzali tomu aj obavy. Seriózne! Ako to bude vyzerať, bude to ladiť? Naozaj sa cez to bude dať vysávať? A nezaseknú sa nad výčnelkami dvere? Všetky obavy rozplynuté. S tými dverami si to treba pred nalepením ale určite vyskúšať ? Najprv sme testovali miesto a polohu kam „cuplíky“ nalepíme a potom sme to vykonali! Vybrali sme vstupnú priechodnú časť detskej izby, veľakrát sa tade počas dňa ide, keďže sme dosť často v pohybe medzi touto izbou a vedľajšou pracovňou. Zároveň to je miesto pred skriňou, takže napríklad odkladanie čistej bielizne sa stalo pre mňa razom priam reflexno-masážnym zážitkom a nosím veci radšej na desaťkrát po menej kusov ako naraz všetko ???! Rovný povrch v izbe sme dosiaľ narúšali len penovými puzzle s vybratými vzormi. Chodiť po nich je veľmi príjemné a určite to odporúčam, no drevené tvrdé a zároveň veľmi hladké a akurát veľké nerovnosti od barefu sú podstatne intenzívnejším zážitkom. Pre deti sa už dávno stalo vedomé chodenie naboso jednoducho masážou. Volajú to masáž a nikdy nie inak. V lete v záhrade po tráve, po kamienkoch, že masáž. A toto je to pre ne to isté, proste masáž. Vyzuť ponožky a pomasírovať sa. Jasné, že chodíme po barefu nerovnostiach aj bez toho vedomého zastavenia sa, že teraz sa ideme pomasírovať a vtedy to je rovnako príjemné, ako vyšle noha na nerovnosti do mozgu signál a prebudí sa z tej nudnej podlahovej letargie.