Viete, aké boli topánky kedysi, aké sú dnes a aké princípy spĺňajú „bosé“ topánky? 👞 👠 👣


„Odpoveď na vás čaká vo videu 🎬 👣

A ak by ste si chceli jednotlivé informácie rozšíriť či overiť:

Prvý výskyt obuvi alebo teda ochrany nohy v podobe previazania kožami sa datuje do obdobia pred približne 40 000 rokmi. Túto teóriu podporujú archeologické nálezy, ktoré poukazujú na zmenu anatómie nohy a zúženie chodidiel (Trinkaus & Shang, 2008). Postupom času, no stále s primárnou myšlienkou ochrany nohy, sa vyvinuli sandále a prvá naozaj zachovaná obuv – mokasíny.

Pri súčasných topánkach je možné pozorovať potlačenie pôvodnej funkcie na úkor estetiky a módnosti produktu. Dôležitosť výzoru je často nadradená nad prirodzené fungovanie a tvar chodidiel. Bežné súčasné topánky sú úzke, nerešpektujú reálny tvar nohy, majú tvarovanú a polstrovanú stielku a zvýšenú pätu.

Všetky tieto aspekty prispievajú vysokým podielom k deformáciám chodidiel ako sú napríklad kladivkové a vykrútené prsty, haluxy, prepadnutá priečna klenba, prsty rastúce bližšie pri sebe, otlaky a kurie oká (Rossi, 1999). Zároveň spôsobujú zmeny držania tela a zapájania svalov, ktoré musia korigovať vyosenie rovnováhy. Napriek všetkým dôkazom o negatívnych efektoch, ktoré spôsobujú nevhodné topánky, väčšina ľudí z rozvinutých krajín má práve také obutie počas väčšiny dňa.

Či už je to tlak spoločnosti na potrebný doplnok oblečenia alebo nevedomosť o možných disfunkciách nohy, zmena v podobe masovej chôdze naboso v mestkých aglomeráciách v blízkej ani vzdialenej dobe nehrozí. Uvedomovanie si potreby používať chodidlo inak je už však pozorovateľné na zvyšujúcom sa počte výrobcov bosých/barefoot topánok. Tie dovoľujú nohe pracovať podobne, ako by bola bosá, a to vďaka veľmi tenkým a ohybným podrážkam, nulovému výškovému rozdielu medzi pätou a špičkou, dostatočnému priestoru na prsty, žiadnej podpore klenby a dobrému uchyteniu topánok k chodidlu.

Dôležitými aspektmi týchto topánok je fakt, že okrem rešpektovania prirodzenej práce chodidiel, napĺňajú u ľudí potrebu ochrany nohy pred mechanickými poraneniami a infekciami (Squadroneet al, 2009) (Menant, 2008). Taktiež ponúkajú pocit zapadnutia do súčasnej topánkovej spoločnosti.

V tejto oblasti je každopádne potrebný ďalší výskum, ktorý by sa konkrétne venoval porovnaniu chôdze naboso a chôdze v minimalistickej obuvi vzhľadom na zmenu pohybu a rovnováhy. Dôvodom je fakt, že hoci vystavenie zvyčajne obutých ľudí chôdzi naboso mení ich pohybový stereotyp, chôdza v minimalistických topánkach mení tento stereotyp iba čiastočne. Zachovanie topánkového štýlu, a teda výrazného nášlapu na pätu v barefoot obuvi, môže v konečnom dôsledku spôsobovať viac problémov ako osohu.
—–

MENANT, Jasmine C., Julie R. STEELE, Hylton B. MENZ, Bridget J. MUNRO and Stephen R. LORD, 2008. Optimizing footwear for older people at risk of falls. Journal of Rehabilitation Research & Development. 2008, vol. 45, pp. 1167–1182.

—–

ROSSI, William A., 1999. Why Shoes Make “Normal” Gait Impossible. How Flaws in Footwear Affect This Complex Human Function. Podiatry Management. 1999, pp. 52–61.

—–

SQUADRONE, R. and C. GALLOZZI, 2009. Biomechanical and physiological comparison of barefoot and two shod conditions in experienced barefoot runners. Journal of Sports Medicine and Physical Fitness. 2009, vol. 49, no. 1, pp. 6–13.

—–

TRINKAUS, Erik and Hong SHANG, 2008. Anatomical evidence for the antiquity of human footwear: Tianyuan and Sunghir. Journal of Archaeological Science. 2008, vol. 35, no. 7, pp. 1928–1933. Dostupné na: doi:10.1016/j.jas.2007.12.002

Categories: barefoot

0 Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *